Chrám narodenia presvätej bohorodičky

Chrámový sviatok

Cirkev nemá vo zvyku oslavovať deň pozemského narodenia svätých, ale skôr ich odchod do večnosti – narodenia sa pre nebeské kráľovstvo – deň ich smrti. Výnimku tvoria len dvaja najväčší svätci: Panna Mária a Ján Krstiteľ. U nich oslavujeme ich narodenie pre zem, ale aj pre nebeské kráľovstvo.

Jeden z veľkých sviatkov, ktorý stojí na začiatku nášho cirkevného roku je sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Ako vidno z tropára ide o veľmi radostnú, ale aj vážnu udalosť. Radostnú pretože sa narodila Božia Matka a Vládkyňa neba i zeme, vážnu pretože vyjadruje jednu veľkú pravdu o Božej Matke: a to že z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, náš Boh. Z nej vzišla ranná zora i východ slnka. O veľkosti sviatku svedčí aj jeho vznešený názov v našich bohoslužobných knihách: Narodenie Presvätej Vládkyne našej Bohorodičky a vždy panny Márie.

Sviatok Narodenia Bohorodičky vo východnej cirkvi patrí do starodávnych bohorodičných sviatkov, takže sa nedá určiť počiatok jeho slávenia. Hovorí o ňom už Ján Zlatoústy, Augustín, Roman Sladkopevec. Helena, matka Konštantína Veľkého dala postaviť  chrám na počesť tohto sviatku. Až v VII. storočí sa začína tento sviatok oslavovať aj na Západe.

Stichiry (oslávne piesne) pre tento sviatok zložili patriarcha Anatolij (449-458), Štefan Jeruzalemský (VI. st.), svätý Andrej Krétsky, patriarcha Sergej (obaja VII. st.), svätý Ján Damascénsky s patriarchom Germanom (VIII. st.)

Michal Vadrna